Štátny zámok Sychrov – plošný 3D georadarový prieskum cestnej siete
V súvislosti s plánovanou obnovou cestnej siete na štátnom zámku Sychrov chystá Národný pamiatkový ústav, územné odborné pracovisko v Liberci záchranný archeologický výskum. Jeho súčasťou je aj nedeštruktívny geofyzikálny prieskum, ktorý v predstihu pred začatím zemných a stavebných prác vykonala spoločnosť INSET sro
Archeologický výskum spoločne s geofyzikálnym prieskumom zaistí, aby nedošlo k poškodeniu alebo zničeniu historicky cenných dokladov vývoja tejto významnej národnej kultúrnej pamiatky a zároveň poskytne dostatočnú dokumentáciu a vyhodnotenie všetkých odhalených pozostatkov postupného vývoja areálu. Okrem stavebno-historického vývoja samotného zámku sa tak môže jednať o výskum vodovodného systému alebo starších objektov, ktoré sa v mieste vyskytovali pred samotným založením zámku Sychrov.
Georadarové meranie 3D systémom MIRA v priestore vstupu do parku (foto J. Vidman).
Zámok Sychrov a zámocký park
Zámok Sychrov patrí vďaka svojej malebnosti k hlavným turistickým lákadlám Libereckého kraja. O rozkvet Sychrova sa zaslúžil rod Rohanov, ktorí do Čiech prišli z Francúzska a roku 1820 zakúpili tunajšie panstvo. Posledná rozsiahla prestavba zámku do súčasnej novogotickej podoby sa udiala za kniežaťa Kamila Rohana v rokoch 1847 – 1862. Mimoriadnu pozornosť venovali majitelia panstva nielen vlastnému zámku, ale aj rozsiahlemu zámockému parku. Zámocký park s rozlohou 26 ha bol založený v anglickom štýle a vo svojej dobe slúžil za predlohu pre vznik mnohých dnes významných arborét, ako sú napríklad Průhonice alebo Konopiště.
Celkový pohled na zámecký areál od jihozápadu (foto: J. Vidman)
Cisárska orlica zdobí hlavu stĺpa na vyhliadke
(foto J. Štainbruch)
Park byl koncipován tak, že od zámecké terasy se rozbíhaly průhledy k jednotlivým dominantám: přes velkou louku k oranžerii a severním směrem k Arturovu hradu. Třetí osu parku tvoří příjezdová cesta s 500 m dlouhou alejí pyramidálních dubů, na kterou navazuje alej Rohanka pohledově ukončená věží kostela v Jenišovicích. Kromě hlavních os park protíná síť cestiček, které umožňují návštěvníkům zajímavé průhledy a pohledy.
Průhled od zámku přes velkou louku směrem k oranžerii (foto: J. Štainbruch)
Vodní hospodářství
Súčasťou zámockého areálu sú fontánky, umelé jazierka a studne. Na ich napájanie a zásobovanie zámku vodou bol vytvorený systém rozvodov. Jednalo sa o na svoju dobu technicky náročné dielo, pretože vodu bolo nutné najskôr priviesť z hlboko zarezaného údolia rieky Mohelky do vodárenskej veže a ďalej gravitačne rozviesť k jednotlivým vodným prvkom v areáli zámku. Bohužiaľ, dnes neexistuje až na niekoľko historických podkladov mapa skutočného prevedenia. Aby nedošlo pri plánovanej obnove cestnej siete k poškodeniu historických rozvodov a ďalších archeologicky hodnotných objektov, zadal správca pamiatky, Národný pamiatkový ústav, firme INSET sro prieskum dotknutých plôch pomocou nedeštruktívnej georadarovej metódy.
Výstavný panel informujúci o sychrovskom vodovode (z expozície SZ Sychrov); detail výstavného panelu s kópiou plánu rozvodov z r. 1896; vodárenská veža vo východnom cípe parku nielen zásobovala zámok vodou ale aj napájala vodné prvky v parku (foto J. Vidman);
pri prechádzke parkom čakajú na návštevníkov romantické zákutia aj miesta na oddych (foto J. Štainbruch).
Georadarová metóda
Georadar je metoda, při které se do okolí (v tomto případě do země) vysílají vysokofrekvenční elektromagnetické pulzy a registrují se odrazy od různých typů překážek. Takovými objekty, které georadar může registrovat, jsou např. potrubí, kabely, zdivo, dutiny. Pomocí georadaru lze ale např. i odlišit různé typy prostředí jako je štěrk, jíl,…, nebo registrovat změnu vlastností prostředí jako je jeho vlhkost.
Pri meraní vysiela georadar do zeme elektromagnetické pulzy a registruje ich odrazy od rôznych typov prekážok (foto J. Vidman)
V prípade plošných meraní v areáli zámku Sychrov bolo využité najmodernejšie zariadenie 3D georadarový systém MIRA švédskeho výrobcu Malå GeoScience. Až druhým rokom vykonáva firma INSET, ako jediná v republike, meranie týmto zariadením. Jeho najväčšou výhodou oproti tradičným 2D georadarom je mnohokanálové usporiadanie antén umožňujúce pokrytie skúmanej plochy hustou sieťou meraných bodov 8 x 8 cm a 3D spracovanie takto nameraných dát. Ako sa už podarilo overiť na iných archeologických lokalitách, detekovať sa tak dajú aj málo zreteľné prejavy podzemných objektov. Prieskumy je možné pri veľmi detailnom meradle vykonávať aj na relatívne veľkých plochách.
Georadarové meranie 3D systémom MIRA na príjazdovej ceste vrúbenej alejou
pyramidálnych dubov (foto J. Vidman)
Georadarový prieskum cestnej siete v areáli štátneho zámku Sychrov prebehol v auguste 2019 a okrem vlastného zámockého parku zahŕňal aj priestory čestného a hospodárskeho dvora. O rozsahu úlohy svedčí skutočnosť, že len na parkových cestičkách nachodili geofyziciu vyše 11 km profilov. Ďalšie turistické kilometre absolvovali pri premeriavaní väčších plôch, napr. pri vstupe do parku, pred oranžériou alebo v priestore čestného dvora, kde vzdialenosť paralelných línií jednotlivých priechodov meracieho zariadenia bola 65 cm. Počas 4 dní bolo zmeraných celkom cez 5 GB dát. Spracovanie a vyhodnotenie takého množstva informácií bolo pracné a časovo náročné. Každý zmeraný úsek alebo plocha, či už mal dĺžku 100 alebo 10 m, bolo nutné samostatne spracovať v počítači do podoby plošných skenov konštruovaných pre jednotlivé časové/hĺbkové úrovne, dôkladne prezrieť a na základe špecifických prejavov vyhodnotiť.
Ukážka plošných georadarových skenov na plochách zmeraných v priestore čestného dvora. Tmavými odtieňmi sa prejavili podzemné objekty s vyššou reflexivitou, ako sú napr. siete alebo základy dnes už neexistujúcich objektov.
Výsledky georadarových měření
V plošných georadarových skenách sa tmavými odtieňmi prejavili podzemné objekty s vyššou reflexivitou (=odrazivosťou) elektromagnetického signálu. Vďaka 3D technológii sa podarilo v trase cestičiek zmapovať nielen siete vedené naprieč, ale aj pozdĺžne, čo s klasickými 2D radarmi je problematické. Veľkou výhodou detailných plošných georadarových meraní je možnosť konštrukcie 3D modelov skúmaného prostredia. Vďaka posunu hĺbkového merítka sa v plošných rezoch postupne objavujú siete uložené v rôznej hĺbke od terénu. Napr. v priestore severného vstupu do parku alebo v okolí fontány na čestnom dvore bola zmapovaná rozvetvená sieť podzemných rozvodov, uložených v niekoľkých hĺbkových úrovniach.
Výsledky plošných georadarových meraní severne od zámku odhalili rozvetvenú sieť podzemných sietí uložených v rôznych hĺbkových úrovniach
Podobne ako podzemné siete sa v radarových rezoch prejavili zvýšenou reflexivitou aj korene stromov. Aj tu je možné detailne skúmať priebeh, vetvenie a hĺbku jednotlivých koreňov alebo zložitejších koreňových systémov. Vzhľadom na arboristický význam parku je povedomie o rozsahu koreňového systému vzácnych drevín dôležité pri ich ochrane pred poškodením stavebnou technikou.
Georadarom je možné zmapovať priebeh jednotlivých koreňov aj zložitejších koreňových systémov zasahujúcich pod cestičku
Mapovanie zaniknutých objektov v priestore zámockého areálu
Zaujímavé boli výsledky georadarového prieskumu aj z hľadiska detekcie ďalších objektov s potenciálnym archeologickým významom. V priestore čestného dvora sa napr. podarilo overiť obrysy dnes už neexistujúceho objektu zaznamenaného v povinnom cisárskom odtlačku katastrálnej mapy z r. 1843, ale aj detekovať obrysy objektu úplne neznámeho. Ďalšie prekvapenie bude čakať na archeológov v priestore vstupu do parku pozdĺž východnej fasády zámku. Aj tu bolo georadarom detegovaných niekoľko „tmavších“ obrazcov a škvŕn dávajúcich tušiť, že tu prebehli v minulosti zásahy do prirodzeného prostredia.
Výstupem plošných georadarových měření je mapa detekovaných anomálií – podzemních objektů s jejich charakteristikou, která archeologům z Národního památkového ústavu umožní v předstihu před stavebními pracemi naplánovat a následně i zrealizovat záchranný archeologický výzkum a ochránit tak naše historické dědictví.
Video - Sychrov- filmový dokument
Autori: Arnošt Toms, RNDr Jakub Štainbruch Ph.D.
